My máme Spotify. Šimpanzy majú korene stromov

A vedia ich použiť na viac než len hluk – bubnujú vlastné rytmy, ktorými komunikujú identitu, náladu a dokonca aj stratégiu. Niektorí vedci to prirovnávajú k ich "zvukovej vizitke" – každý samec má svoj vlastný štýl. A niektoré šimpanzy menia svoj rytmus, ak sa chcú vyhnúť konfliktu.

Áno, rytmus slúži ako nástroj sociálnej inteligencie!

Najnovší výskum publikovaný v časopise Current Biology (2025) odhalil fascinujúci aspekt správania našich najbližších príbuzných – šimpanzov. Vedci z rôznych univerzít analyzovali stovky prípadov bubnovania šimpanzov na tzv. "buttress roots" – korene stromov, ktoré slúžia ako prirodzený hudobný nástroj v srdci džungle.

A čo to vlastne znamená? Predstav si, že šimpanzy nemajú mobil, aby si mohli zavolať. Ani písmenká, aby si napísali list. Ale majú niečo iné – bubnovanie. Keď udrú do veľkého koreňa stromu, vydá to zvuk, ktorý sa nesie ďaleko. A tu prichádza tá zaujímavosť, že každý šimpanz bubnuje inak. Ako keby mal svoj vlastný štýl – ako keď ty spievaš obľúbenú pesničku svojím hlasom.

Tým bubnovaním ostatným šimpanzom hovorí: "Tu som!", "Som v pohode.", "Nechcem sa biť." alebo naopak: "Daj si pozor, toto je moje územie!". Toto sa volá sociálna inteligencia – vedieť, čo, komu a ako povedať, aby sme si s inými dobre rozumeli. Šimpanzy používajú rytmus ako reč bez slov. A my ľudia to robíme tiež – napríklad keď niekto potichu hovorí, vieme, že je smutný. Alebo keď niekto tleská do rytmu, chceme sa k nemu pridať. Rytmus nás spája. Aj v džungli. Aj doma.

Zvuková identita v pralese?

Ukázalo sa, že každý samec má svoj vlastný štýl bubnovania – niečo ako "rytmický podpis". Tento rytmus nie je len náhodné klopkanie. Nesie informáciu o tom, kto bubnuje, kde sa nachádza, či akú má náladu alebo zámer. Iné šimpanzy ho spoznajú aj bez toho, aby ho videli. Zaujímavé je, že niektoré šimpanzy vedome menia svoj rytmus, ak nechcú prezradiť svoju polohu – napríklad v prípade potenciálneho konfliktu. Ide teda o sofistikovaný nástroj komunikácie, ktorý by sa dal prirovnať k neverbálnym stratégiám u ľudí.

Vieš, ako má každý človek iný hlas, smiech alebo spôsob, akým kráča? Tak aj každý šimpanz bubnuje inak. Niektorý bubnuje rýchlo ako "bum-bum-bum!", iný pomaly ako "bum… bum… bum". Tento ich štýl sa volá "rytmický podpis" – ako keby to bolo ich meno v bubnovaní.

Iní šimpanzy, aj keď nevidia, kto bubnuje, podľa toho zvuku vedia, kto to je, kde asi je, a niekedy dokonca, či má dobrú alebo zlú náladu. A teraz niečo veľmi múdre – keď sa nejaký šimpanz nechce ukázať (napríklad, keď sa bojí, že by sa musel biť), tak zmení svoj rytmus, aby ho ostatní nepoznali. To je ako keď sa niekto tvári inak, aby sa skryl.

Toto všetko robia iba zvukom. Žiadne slová. Len bubnovanie. A predsa si navzájom posielajú správy, varovania a signály, rovnako ako my, keď kývneme hlavou, usmejeme sa, alebo cúvneme. To sa volá neverbálna komunikácia – rozprávanie bez slov. A šimpanzy to zvládajú na jednotku.

Psychologická perspektíva

Z pohľadu psychológie ide o významný objav. Rytmus tu funguje ako sociálna zručnosť – je individuálny, adaptabilný a reflektuje schopnosť orientovať sa v sociálnom prostredí. A podobne ako u ľudí, aj u šimpanzov rytmus komunikuje nielen obsah, ale aj emócie, úmysly a vzťahovú dynamiku.

Keď psychológovia skúmali šimpanzy, zistili, že bubnovanie nie je len zábava. Je to zručnosť – niečo, čo sa šimpanzy učia a používajú múdro, podľa toho, čo sa práve deje.

Predstav si, že máš svoj vlastný spôsob tanca alebo tlieskania. Nie si ako každý iný – máš svoj štýl. Vieš ho zmeniť, keď chceš byť kamarát/ka, a vieš ho tiež upraviť, keď nechceš, aby ťa niekto hneď spoznal. Presne tak to robia aj šimpanzy. Ich rytmus ukazuje, kto sú, čo cítia a čo chcú.

To znamená, že ich bubnovanie rozpráva príbeh – aj bez slov: niekedy o nálade (či sú nahnevaní, hraví, pokojní), niekedy o tom, čo plánujú a hlavne o tom, ako sa chcú správať k ostatným. Psychológovia tomu hovoria sociálna zručnosť – vedieť, ako sa správať k druhým tak, aby sme sa rozumeli. A šimpanzy to dokážu rytmom. Úplne ako my – keď meníme tón hlasu, hlasitosť, tempo reči… alebo aj ticho.

Takže áno – aj bubnovanie môže byť múdre. A v džungli to znie ako reč, ktorou si šimpanzy hovoria: "Ja som tu, počúvaš ma?"

A čo my?

Možno nemlátite do stromov, ale aj vy máte svoj vlastný "beat" – spôsob, akým komunikujete, milujete, ustupujete alebo sa približujete. Niekto rytmus zadržiava, iný sa ponáhľa. V tichu, v smiechu, vo vzťahoch. Aký je ten váš?

Odkaz na štúdiu: Chimpanzee drumming shows rhythmicity and subspecies variation. Eleuteri, Vesta et al.Current Biology, Volume 35, Issue 10, 2448 - 2456.e4.

PhDr. Ivana Čergeťová, PhD., LL.M., MBA, PCIC

Som psychologička, NLP koučka a vzťahová terapeutka. Počas svojej bohatej praxe som pôsobila v rôznych prostrediach, vrátane akademickej sféry, terapeutických centier a súkromnej praxe, kde sa zameriavam na individuálnu a párovú terapiu, ako aj na skupinovú prácu a systemické mapovanie vzťahov. Moja práca vychádza z princípov polyvagálnej teórie, vzťahovej väzby a neuro-lingvistického programovania (NLP).

Stretnutie so mnou ti môže pomôcť lepšie pochopiť samého seba, uzdraviť emočné traumy a rozvíjať zdravé vzťahy. Spoločne nájdeme cestu k tvojej spokojnosti a sebaláske.