Sme vychovávaní k úzkosti?
Posledné mesiace veľa cestujem. Obľubujem slnko a teplé južanské európske (a najmä ostrovné) krajiny. Avšak tentokrát ma odvialo trochu mimo mojho kurzu do Škandinávie. Ocitla som sa v Helsinkách. Od prvého dňa, čo som tu, pozorujem kultúrne rozdiely medzi nami, Stredoeurópanmi, a ľuďmi žijúcimi priamo vo Fínsku. A v čom je ten rozdiel?
Čím sa podľa výskumov vyznačuje škandinávska kultúra?Škandinávska kultúra sa často vyznačuje unikátnym prístupom k dôvere a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi, ktorý sa líši od niektorých iných kultúr, vrátane stredoeurópskej. Tento prístup k dôvere a vzájomnej viere v dobro ľudí je hlboko zakorenený v škandinávskej spoločnosti a výchove. Tu sú niektoré zo základných rozdielov medzi škandinávskou a stredoeurópskou kultúrou a výchovou:
Dôvera v systém: Škandinávske krajiny majú dobre fungujúce sociálne a právne systémy, ktoré podporujú dôveru medzi občanmi. Ľudia tu majú tendenciu veriť, že systém funguje spravodlivo a že môžu očakávať pomoc v prípade potreby. To vedie k vyššej úrovni dôvery medzi ľuďmi.
Malá sociálna nerovnosť: Škandinávske krajiny sa pyšnia nízkou úrovňou sociálnej nerovnosti a relativne vyššou úrovňou rovnosti príležitostí. Toto prostredie pomáha vytvárať pocit spravodlivosti a dôvery v spoločnosti.
Otvorenosť a komunikácia: Škandinávci sú známi svojou otvorenosťou a transparentnosťou v komunikácii. Vo výchove sa kladie dôraz na komunikáciu a otvorený dialóg, čo prispieva k lepšiemu porozumeniu a dôvere medzi generáciami a v rodinách.
Čestnosť a zodpovednosť: V škandinávskej kultúre sa kladie dôraz na čestnosť, zodpovednosť a plnenie sľubov. Ľudia sa tu snažia držať svoje slovo a dodržiavať záväzky, čo vytvára ďalšiu úroveň vzájomnej dôvery.
Malá kriminalita: Škandinávske krajiny majú tendenciu mať nižšiu kriminalitu v porovnaní s niektorými stredoeurópskymi krajinami. Tento faktor tiež prispieva k všeobecnej dôvere v dobro ľudí.
Sociálna súdržnosť: Škandinávska kultúra kládze veľký dôraz na sociálnu súdržnosť a starostlivosť o spoločnosť ako celok. Táto hodnota vedie k väčšej dôvere medzi jednotlivcami, pretože sa očakáva, že každý bude prispievať k blahu spoločnosti.
V stredoeurópskych krajinách môže existovať väčšia dávka skepsy alebo podozrenia voči iným ľuďom, a to čiastočne v dôsledku histórie a kultúrneho kontextu týchto regiónov. Rôzne sociálne a historické faktory môžu ovplyvniť, ako sa ľudia vo všeobecnosti stavajú k dôvere a vzájomnej viere. V škandinávskych krajinách sa však vychováva v duchu dôvery a pozitívneho vnímania dobra v iných ľuďoch, čo je charakteristickým rysom ich kultúry a výchovy.
What's wrong with me? Asi nie som "normálna".
Prvé povšimnutie prišlo v momente, keď som objavila samoobslužné fitnes centrum a zistila som, že je zbytočné si so sebou nosiť množstvo vybavenia, na čo som zvyknutá. Zrazu som si všimla, že vo fitku môže byť množstvo nástrojov a pomôcok vo veľkom množstve a nikto nemá tendenciu ho kradnúť alebo ultimátne využívať. A že do fitka môžete prísť 24/7 a kamery skutočne nikde neobjavíte.
Druhé povšimnutie prišlo po týždni, kedy som si všimla, že v šatni si ženy nechávajú všetky veci na lavičkách a idú do sprchy bez toho, aby uvažovali, čo a kto im môže ukradnúť. A v tom momente som sa spýtala sama seba: What's wrong with me? (Čo mi je?)
A vtedy prišlo uvedomenie. Sme kultúrne a sociálne podmieňovaný k tomu, aby sme ľuďom neverili. A tak som začala uvažovať, čím to je. Pravdou je, že historické udalosti, ktoré sa odohrali v našej krajine mohli mať vplyv na spôsob, ako sa staviame k dôvere. Prešli sme obdobiami politických zmien, vojnových konfliktov a totalitných režimov, ktoré mohli vytvoriť atmosféru nedôvery medzi ľuďmi. Tieto udalosti môžu mať dlhodobý vplyv na kultúru a spôsob, ako sa ľudia vnímajú navzájom a voči autoritám. A samozrejme je tu vplyv rodinných udalostí a životných skúseností každého jednotlivca samostatne. No skutočne ma fascinuje, ako dokáže byť môj mozog "prirodzene naprogramovaný" na nedôveru. Tak som začala uvažovať, čo iné môže byť dôvodom toho, že takto uvažujem o ľuďoch.
Z čoho plynú korene nedôvery a úzkosti?
Toto pociťovanie, kedy často premýšľame o tom, čo sme urobili zlé alebo si chceme všetko zamknúť do skrinky, aby nám niekto niečo neukradol, môže mať korene v rôznych psychologických fenoménoch a skúsenostiach. Tento stav je komplexný a môže byť ovplyvnený rôznymi faktormi:
Bezpečnostný inštinkt: Je to prirodzená reakcia chrániť svoje veci a zabezpečiť svoju bezpečnosť. Táto reakcia je hlboko zakorenená v evolučnom dedičstve a môže nás viesť k opatrnosti.
Úzkostné sklony: Osoby s vyššou úrovňou úzkosti môžu byť náchylnejšie k premýšľaniu o negatívnych scenároch a obavách o strate alebo poškodení svojho majetku.
Vzťahová dôvera: Skúsenosti v minulosti, najmä vo vzťahoch, môžu ovplyvniť, ako sa cítime voči ostatným. Ak sme mali negatívne skúsenosti s dôverou alebo sme boli zranení, môžeme byť opatrní a nedôverčiví voči iným.
Kultúrne vplyvy: Niektoré kultúry a spoločnosti môžu klásť väčší dôraz na ochranu svojho majetku a osobnej bezpečnosti, čo môže ovplyvniť našu psychologickú reakciu.
Osobné významné životné udalosti: Ak sme boli obeťou krádeže alebo podvodu, môže to zanechať trvalé dôsledky a zvýšiť našu úroveň nedôvery voči iným ľuďom.
Na Slovensku pre mňa nie je ničím neobvyklým cítiť sa občas nedôverčivo alebo premýšľať o možných rizikách. Avšak v Škandinávii sa cítim divne. Psychologickým fenoménom, ktorý môže byť spojený s takýmto správaním, môže byť napríklad "hypervigilancia" - stav zvýšenej pozornosti na možné hrozby.
Čo majú spoločné nedôvera a úzkosť?Nedôvera a úzkosť sú dve spojené, ale odlišné psychologické premenné, ktoré môžu interagovať a ovplyvňovať sa navzájom. Tieto dve premenné podľa viacerých psychologických a neuropsychologických výskumov vzájomne súvisia.
Vzťah medzi nedôverou a úzkosťou:
- Nedôvera môže vytvárať úzkosť: Keď máme tendenciu nedôverovať iným ľuďom alebo situáciám, môžeme sa často obávať negatívnych následkov alebo rizík. Toto zvýšené podozrievanie môže viesť k úzkosti, pretože stále hľadáme potenciálne hrozby.
- Úzkosť môže vytvárať nedôveru: Naopak, ľudia so zvýšenou úrovňou úzkosti môžu byť náchylnejší k nedôvere voči iným, pretože môžu mať tendenciu vidieť viac rizík a negatívnych scenárov v rôznych situáciách.
Psychologický výskum:
Psychológia skúma vzťah medzi nedôverou a úzkosťou prostredníctvom konceptov, ako je "úzkostná dôvera" alebo "dôvera voči iným", či "úzkostná vzťahová väzba". To znamená, že naša úroveň dôvery voči iným môže ovplyvniť, ako sa cítime v určitých situáciách, a tým aj našu úroveň úzkosti.
Psychoterapeuti často pracujú s klientmi na rozpoznaní a pochopení týchto vzťahov medzi dôverou a úzkosťou a pomáhajú klientom vyvinúť zdravší vzťah k dôvere a riešiť úzkostné reakcie spojené s nedôverou.
Neuropsychologický výskum:
- Neuropsychológia sa zaoberá tým, ako mozog ovplyvňuje naše správanie a emócie. Výskum ukazuje, že určité oblasti mozgu môžu byť spojené s pocitmi nedôvery a úzkosti. Napríklad amygdala, časť mozgu zodpovedná za reakcie na strach a úzkosť, môže byť aktívnejšia u ľudí so zvýšenou úrovňou úzkosti.
- Neuropsychologické štúdie tiež skúmajú, ako kognitívne procesy, ako je vnímanie rizika a rozhodovanie, môžu ovplyvňovať našu úroveň dôvery a úzkosti.
Uvedomte si, že nedôvera a úzkosť môžu byť normálnou súčasťou ľudského správania, ale ak sa stávajú príliš dominantnými alebo ovplyvňujú kvalitu nášho života, je vhodné vyhľadať pomoc od odborníka na duševné zdravie. Psychológovia a psychoterapeuti môžu pomôcť pri spravocaní a zvládaní týchto pocitov a pri rozvoji zdravých stratégií pre dôveru a úzkosť.
#radipsychologicka #vztahy #dovera #uzkost #vztahovavazba #attachment #love #mentalhealth #pridsasomnouporadit
PhDr. Ivana Čergeťová, PhD., LL.M., MBA, PCIC
Som psychologička, NLP koučka, vzťahová terapeutka, kariérna poradkyňa a akademická pracovníčka. Venujem sa teórii vzťahovej väzby viac ako 20 rokov v kontexte osobného života a pracovného prostredia. Pracujem na tejto téme nielen ako poradkyňa, ale aj ako výskumníčka.
Stretnutie so mnou ti môže pomôcť, ak hľadáš odborníka v oblasti duševného zdravia so zameraním na vzťahy, komunikáciu a osobnostný rozvoj.
Pre viac informácií sleduj moje sociálne siete @radipsychologicka #radipsychologicka #vztahy #laska #attachment #vztahovavazba #vztahovyterapeut #rozvoj #pridsasomnouporadit